O tikne aven k-i śkòla sar manuśa integruime, gindimatença aj xaćarimatença, dumença aj imaźença, ideença aj sunença. On si zorales kuriòzo te pinʒaren o sundal. On si ʒantre, artìstǎ, muzikàntǎ, historiànǎ, khelne aj prastne, mothovne paramićenqe aj matematikànǎ.

Amenqe sar siklǎrne, i o pućhipe si sar te labǎras o barvalipe kaj on anen. On aven penqe zerve godǎça aj penqe daxne godǎça ("two-sided mind"). Amen musaj te ispidas len te labǎren len, kaj te ʒamaven duj tìpe godi-dipnasqe vaś te ovel len jekh diapazòni so po buxlo lenqe mentalone śajutnimatenqo. 

Linda Williams, Teaching for the Two Sided Mind

O palutne berśa, o śkòle aj o ratǒrigutne roditre kerde po but stùdie pal-o labǎripe e artaqo and-i edukàcia, aj partikular p-i edukàcia e tiknenqe save si po ćorre ja imigràntǎ ja savenqe si phares te siklǒn k-i śkòla. Mìje projèkte tikne ja bare, mikro ja makro, kerdile ande sa i Evròpa vaś te promovuin pen o inovànto pedagogìe save integruin verver tìpe artaqe k-o jekhtikane śkòle. Varesave akale projektenθar sine but « empirìko », kana o avera sine bazome p-o diagnostìko aj i evaluàcia śirdindor kotar verver disciplinàro perspektìve : sociàlo ʒantrimàta, pedagogìa, psixologìa, antropologìa, kulturàlo stùdie aj maśkarkulturàlo dialògo maśkar lenθe.  

O projèkti META, "Edukàcia e minoritetenqi prdal i àrta", bazol pes p-i idèa kaj o àrte federǎren i motivàcia e siklǒvnenqi, i koncentràcia, o paćape pe pesθe, i buti k-i ekìpa, o kognitìvo śajutnimàta, i kritìko godi, o śajutnipe e vakeripnasqo, maśkar but avera kompetènce-klidi. Avere dumença, o labǎripe e artenqo and-i klàsa si phandlo zorales e akademikone baxtagoreça e siklǒvnenqo, lenqe socialone aj emocionalone ʒamavipnaça, lenqe civikone angaźuipnaça, e śansenqe barabaripnaça p-i tèma e inkluziaqi, na sadaj and-i klàsa no vi k-o dostipe saro.

O projèkti META kamel te del jekh precìzo ʒanipe e efektivone metodologienqo aj labne save labǎren verver fòrme artenqo vaś te tiknǎren o diferènce e siklǒvipnasqe k-o siklǒvne e jekhtikane aj e angla-jekhtikane śkolenqe, save si kotar minoritète (maśkar save rromane ćhave) aj te ʒamavel jekh metodologÌa siklǒvipnasqi nevǎrdi aj kolaboratìvo vaś o evroputne siklǎrne, savi ka anel hàzna k-i sociàlo inklùzia, o evroputno  themutnipe, i ekonomìko aj sociàlo inklùzia aj o ekonomìko barvalǎripe. 

Prdal i introdùkcia e muzikaqi, e khelipnasqi aj e vizualone artenqo and-i klàsa, kamas te das e tiknen jekh ròla and-o konkrèto, nevikane aj dràgo edukatìvo procèsǎ, vaś te lokhǎras lenqi integràcia and-o sundal e śkolaqo, jekh integràcia savi bi akalaqo arakhel anglal laθe bare barière.  

Jekh inkluzìvo Evròpa e kulturenqi naśti te mukhel avdives ponaborkha bute tiknen kotar ćorre famìlie te mukhen i śkòla bi te agorden la. Sar ekspèrtǎ e edukaciaqe aj sar aktivìstǎ vaś o paruvipe, amen naśti de mukhas e tiknen e minoritetenqe ja e migrantenqe te oven opre-reprezentuime k-o mukhlipe e śkolaqo aj k-o slàbo rezultàte odolesqe kaj si len specifìko edukatìvo nevòje save nane line angl-i jakh kotar o klasìko politÌke e edukaciaqe.  

Ama o rìsko vaś mukhlipe e śkolaqo ja e ćhivipnasqo rigaθe nane nùmaj k-o tikne e minoritetenqe ja e migrantenqe : si pròbe kaj asave nevikane pedagogìe si but efektìvo vaś sa o tikne aj śaj te kontribuin vi k-i sensibilizàcia e siklǎrnenqi aj te promovuin i implikàcia aj i participàcia sa e dadenqi. 

Ande jekh Evròpa kaj si dukh aj dar, kaj o anglune viktìme e teroresqe si o paćape aj i solidaritèta maśkar o manuśa, i edukàcia e migrantenqi dikhol sar i po vasni problematìka pe savi i evroputni edukàcia musaj te kerel buti k-o deśiberśa so aven.